Horoskopové bylinkárium. Ktorá liečivka vám spraví dobre?

Príroda núka človeku množstvo darov. Do ich spektra patria aj liečivé byliny. Ich silu zužitkúvame od nepamäti. Niektoré zbierame sami, iné si kupujeme vo forme čajových zmesí. Špeciálny horoskop vám prezradí, ktorá liečivka je tá "vaša". A ako vám môže pomôcť na úrovni energetického, fyzického aj psychického tela. Pri bylinkách pamätajte na jedno: nenahrádzajú klasickú lekársku pomoc.

Baran

Rozmarín lekársky – bojovník proti migrénam a hypotenzii

Hovorí sa, že rozmarín nesmie chýbať v kuchyni žiadneho vynachádzavého kuchára a v lekárničke žiadneho skúseného bylinkára či bylinkárky. Okrem opojnej borovicovej vôni očarí širokým spektrom harmonizujúcich účinkov. Osvedčil sa najmä v boji proti bolestiam hlavy, no "zázraky" robí aj pri nízkom krvnom tlaku. Rozmarín je bylina zo Stredomoria, ktorá sa u nás udomácnila natoľko, že sa stala súčasťou nejednej ľudovej piesne. Celoročne zelený krík znáša aj mierne zimy – najmä, ak je chránený okolitými porastmi. Nemá rád premočenú pôdu, obľubuje svetlé miesta a pri dobrých podmienkach vie dorásť do výšky úctyhodných dvoch metrov. Dopestovať ho možno aj v kvetináči. Má modrofialové, zriedka biele kvety. Vetvičky z rozmarínu zbierame počas júla až augusta. Zaujímajú nás zelené nedrevnaté časti rastliny, ktoré sa dobre a rýchlo sušia. Využívame ich čerstvé alebo sušené. Lístky svojou vôňou pripomínajú borovicu, a preto je rozmarín častou prímesou bylinkových kúpeľov. Liečivka obsahuje éterický olej, taníny, saponín, organické kyseliny. Podporuje krvný obeh, prekrvuje mozog, zmierňuje bolesti hlavy, ako jedna z mála bylín pozitívne vplýva na nízky krvný tlak, osoží pri trávení, zvyšuje sekréciu žalúdočných štiav, eliminuje nadúvanie, prehrieva a prekrvuje končatiny. Bylinku zužitkúvame aj pri reumatických problémoch alebo pri nervovej slabosti či podráždenosti. Rozmarín sa hodí aj do kuchyne – rozvonia každé pečené i dusené jedlo. Mystickými účinkami oplýva rozmarínový aroma-olej, zlepšujúci sústredenie sa. Bylinka sa považuje za symbol lásky – dodnes je v niektorých regiónoch Slovenska súčasťou svadobnej výzdoby. V minulosti si ju študenti vkladali do vlasov, lebo verili, že im prinesie tak lásku, ako aj múdrosť.

Býk

Ďatelina lúčna – močopudný "čistič" lymfy

Bylinka sa spája s hľadaním šťastia. Už ako deti sme sa často skláňali k zemi, dúfajúc, že objavíme trojlístky. Vtedy sme ešte zaiste nevedeli, že ďatelina je v prvom rade liečivou bylinou so širokým spektrom využitia. Ďatelina je jednou z najrozšírenejších burín. Existuje niekoľko druhov, za liečivé sa považuje ďatelina plazivá - s bielymi kvetmi, a potom ďatelina lúčna - s fialkovými kvetmi, ktorá je ešte účinnejšia. Rastie na okrajoch lesov, na lúkach a má rada vlhkejšiu pôdu. Potešiť sa ňou možno aj v záhradách. Bežne ju vidíme na poľnohospodárskych poliach - ide však o prešľachtený a umelo hnojený druh, ktorý sa pestuje na kŕmenie zveri. Ďatelina dorastá do výšky približne 30 centimetrov, kvitne od mája do septembra. Liečivka obsahuje minerály, vitamíny, triesloviny, silice, organické kyseliny a estrogénové látky. Ďatelina je výborným prostriedkom na prečistenie lymfatického systému, má protikŕčové a močopudné účinky, podporuje trávenie a dezinfikuje zažívací trakt, uľahčuje vykašliavanie. Zmierňuje výskyt akné, a to vo forme obkladov. Je najbohatším rastlinným zdrojom estrogénu, napomáha zmierňovať príznaky klimaktéria, eliminuje návaly tepla, potenie aj poruchy spánku.Kvety ďateliny zbierame od mája do konca leta, lístky počas vegetačného obdobia. Listy možno konzumovať aj priamo – sú chutné a osviežujúce, pripomínajúce mladý hrášok. Uplatnia sa aj v kuchyni, napríklad do šalátov alebo nátierok. Ďatelina sa nazýva medová byľ, pretože deti z jej stoniek s obľubou vysávajú sladkastú šťavu. Počas vojen bola vďačným zdrojom sladkej chute.

Blíženci

Pagaštan konský – "liečivo" pre tých, ktorých trápi pohybový aparát

Od nepamäti sa magické hnedé plody zbierajú počas prechádzok. Z guľôčok si deti vyrábajú všakovakých panáčikov či zvieratká. Naši predkovia verili v mystickú silu gaštanových plodov. Nosili ich vo vreckách – a to kvôli tomu, aby ich zbavovali bolestí. Gaštany v domácnosti mali rodiny chrániť pred zlými silami. Niekdajšie vedmy dokonca veštili z gaštanových plodov. Predikovali, čo sa stane, ale aj to, či sa familiárne kruhy obohatia o chlapca, alebo o dievča. Pagaštan konský, ľudovo nazývaný nejedlý gaštan, je strom dorastajúci do výšky tridsiatich metrov. Má guľaté plody ukryté v pichľavom obale. Rastie v parkoch i záhradách. Od gaštana jedlého sa plody odlišujú guľatým telom a bielym bruškom. V liečivke objavíme účinné saponíny aj flavonoidy. Látky, ktoré pagaštan obsahuje, spevňujú cievy a udržiavajú ich pružnosť, urýchľujú vstrebávanie krvných zrazenín, zmierňujú reumatické bolesti, dnu, artrózu, prekrvujú ruky aj nohy, sú účinný pri liečbe kŕčových žíl alebo hemoroidov. Kvety zbierame od mája do júna. Plody zas od septembra do októbra. Kvety musia byť pri zbere plne rozkvitnuté a "núkajúce" sladkastú arómu. Zavesené sušené kytice pagaštana možno nechať zavesené počas roka aj v ľubovoľnom priestore, keďže sú výborným odpudzovačom molí. Podporovania alternatívnej medicíny hovoria, že ak má človek boľavé alebo unavené dolné končatiny, mal by plody gaštana – bez vonkajšej pichľavej šupky – umiestniť do vaničky a stúpať po nich. Plody vraj obsahujú látku, ktorá aj takýmto spôsobom môže preniknúť cez pokožku dovnútra, a tak zharmonizovať kosti, svaly aj nervy.

Rak

Mäta pieporná – balzam na trávenie

Osviežujúca vôňa, čerstvá chuť a príjemne chladivé účinky. Aj takýmito benefitmi oplýva mäta pieporná. Trvácna rastlinka, ktorá v dobrých podmienkach môže vyrásť až do výšky jedného metra, bohato rozkonárená a zdobená ružovými či fialkovými kvetmi, kvitne od júla do septembra. Jej opojný "odór" možno cítiť na niekoľko desiatok centimetrov. Dobre a samostatne sa rozmnožuje vďaka koreňovým výhonkom. Existuje viacero druhov mäty, ktoré vznikli krížením. Od toho sa odvíja ich chuť a vôňa. Poznáme mätu citrónovú, či dokonca jahodovú. Zaujímavé je, že ide o bylinu, ktorá nepochádza priamo z prírody, ale bola umelo vyšľachtená skrížením iných druhov divej mäty. Všetky druhy mäty majú približne rovnaké účinky, no mäta pieporná disponuje najvyšším obsahom mentolu, pre ktorý je taká cenená. V ľudovej terminológii sa liečivka nazýva aj veternou bylinou. Obsahuje silice s obsahom mentolu, flavonoidy, triesloviny a horčiny. V medicíne – klasickej aj alternatívnej - je mäta využívaná vďaka obsahu mentolu. Má antiseptický, upokojujúci a osviežujúci účinok. Povzbudzuje trávenie a tvorbu žalúdočných štiav. Je to bylina priam stvorená na peripetie súvisiace s nevoľnosťou – či už ide o nevoľnosť tehotenskú, cestovateľskú, alebo o disharmóniu tela pri problémoch s trávením po konzumácii ťažkých jedál. Mäta uvoľňuje kŕče, koliky a zmierňuje plynatosť. Osviežuje dych a dezinfikuje ústnu dutinu. Zlepšuje chuť do jedla u starších ľudí. Vyvoláva pocit chladu, a preto je vhodné užívať ju vnútorne najmä počas letných mesiacov. Vynikajúca je v aromaterapii pri inhalácii. Mätu zbierame na jar – zameriavame sa na jednotlivé lístky alebo vrcholky vetvičiek spolu s pukmi.

Lev

Pestrec mariánsky – "pečeňo-regenerátor"

Na prvý pohľad obyčajný – a ešte k tomu pichľavý bodliak. V skutočnosti však mocná liečivka s osobitými účinkami. Aj taký je pestrec mariánsky. Jednoročná až dvojročná mohutná rastlina - dorastajúca do výšky 150 centimetrov - je medzi bylinami neprehliadnuteľným obrom. Má zelené listy s typickými bielymi žilkami a pichliačmi, kvety kvitnú na ružovo-fialovo a sú tvorené pichľavými výčnelkami. Na pestovateľské podmienky je pestrec nenáročný – bohate mu postačí dostatok svetla a slnka. Kvitne v júli až v auguste, na jeseň sa kvety menia na jemné páperie. V liečivke nájdeme vitamíny a tiež silné antioxidanty, vrátane silymarínu. Najznámejšie sú jej účinky pri liečbe a regenerácii pečene postihnutej alkoholom, infekčným ochorením, užívaním drog alebo pri jej stukovatenosti. Pečeň je orgánom, ktorý na energetickej báze spracúva naše emócie. Pokiaľ negatívne myšlienky alebo pocity nevieme odfiltrovať, odnáša si to práve pečeň, napriek tomu, že neholdujeme alkoholu alebo návykovým látkam. Ostropestrec zlepšuje zažívanie, pomáha pri vylučovaní tráviacich enzýmov. Osoží pri odbúravaní toxínov a rezíduí antibiotík. Odporúča sa pri liečbe žltačky aj infekčnej mononukleózy. Zbierame plody, a to od augusta do septembra. Hoci sa v minulosti zužitkúvali listy aj korene, najúčinnejšie sú práve plody. Pri zbere, ako aj pri celej manipulácii s bylinou používame rukavice. Semená konzumujeme zásadne čerstvo namleté alebo rozdrvené, najlepšie pred každým hlavným jedlom počas dvoch týždňov. Plody dôkladne požujeme.

Panna

Nechtík lekársky – "slnečná" bylina

Nechtík pripomína slnko. Kedysi nechýbal v žiadnej predzáhradke. Dá sa povedať, že ide o našu najtradičnejšiu bylinu. V lete "láska" duše ľudí svojimi sýtooranžovými kvetmi. Naše prababičky si v spojitosti s liečivkami vravievali rôzne "citáty". K nechtíku sa viazal napríklad tento: "Aj najväčšie zlo pošteklíš nechtíkom". Pravda je taká, že bylinka disponuje peknou a "lahodnou" energiou, odbúravajúcou napätie a stres. V niektorých regiónoch tvorila súčasť odvarov, vďaka ktorým sa "odrábalo". Nechtík sa v ľudovej terminológii nazýva aj mesiačik alebo slniečko. Je to nenáročná liečivka, ktorej sa darí na hnojiskách či lúkach rovnako dobre, ako v udržiavanom kvetinovom záhone. Potrebuje najmä dostatok slnka. Rozmnožuje sa rýchlo, a to semiačkami kvetov. Všetky odrody nechtíka sú harmonizujúce na telo aj dušu - bez ohľadu na farbu kvetov, ktorá sa v pomyselnej palete pohybuje od jasnožltej až po tmavooranžovú. Nechtík je jedna z kľúčových bylín, ktoré by nemali chýbať v žiadnej domácej lekárničke, a to aj z toho dôvodu, že čaj z byliny možno popíjať celoročne bez väčších prestávok a nežiaducich účinkov. Nechtík obsahuje saponín, flavonoidy, horčiny, éterický olej a živicu. Má neodškriepiteľné hojivé účinky – zvonku sa používa na rany, popraskanú pokožku, ekzémy, pri dermatitíde, akné, hemoroidoch a kŕčových žilách. Zvnútra ho možno zužitkovať na hojenie tráviaceho traktu, pri žalúdočných problémoch a hnačke. Pomáha tiež pri predmenštruačnom syndróme a nepravidelnej menštruácii. Tiež je účinný pri liečbe slizníc ústnej dutiny a hltana. Kvety zbierame v júni až októbri, listy počas vegetačného obdobia. V rámci energetického uzdravovania pôsobí "slnečná" bylina najmä na tretiu čakru.

Váhy

Levanduľa úzkolistá – anti-stresová kráľovná

Magická, opojná, čarovná. Taká je levanduľa. Pripomína nám romantické provensálske lúky, čo môže vytvárať falošný dojem, že je pestovaná iba kvôli kráse. Nie je to však tak. Levanduľu dôverne poznajú rôzne "odnože" alternatívnej medicíny. Ba dokonca sa jej sila zužitkúva aj vo farmácii. Názov levanduľa pochádza z latinského lavare, čo znamená umývať sa. Už v minulosti ľudia poznali a s obľubou využívali blahodarne účinky na pokožku, a to pri kúpeľoch či ošetreniach pleti. Na pestovanie je nenáročná – darí sa jej aj v kvetináči, ešte lepšie však v záhone. Poďakuje sa najmä tým, ktorým sa záhon nechce príliš polievať, pretože má rada suchšie miesta, a hlavne slnko, ktoré jej dodáva sýtu farbu a prenikavú vôňu. Dorastá do výšky jedného metra – všetko však závisí od strihania liečivky. Môžeme si ju dopestovať zo semienok, no jednoduchšie bude, ak si zakúpime malú sadenicu alebo nám niekto podaruje odrezok. Ak už vlastníme jednu rastlinku, časom si z nej dokážeme svojpomocne vypestovať celé pole, a to vďaka odrezkom. V ľudovej terminológii sa levanduľa nazýva aj lavandou alebo vandeličkou. Obsahuje éterický olej, horčiny, triesloviny, živicu, flavonoidy a kumarín. Bylina má upokojujúce účinky, pôsobí sedatívne pri strese, nervozite a podráždenosti, tlmí bolesti hlavy a začínajúcu migrénu, odporúča sa pri nespavosti, hystérii a stavoch úzkosti, ako aj pri všetkých ostatných patáliách nervového pôvodu. Upokojujúco pôsobí na organizmus aj pri užívaní zvnútra – uvoľňuje kŕče v tráviacej sústave a pomáha pri žalúdočnej nervozite. Kvety zbierame od júna do septembra. Sú dokonca jedlé – a výborne sa hodia na zdobenie sladkých jedál.

Škorpión

Púpava lekárska – "vše-uzdravovateľka"

Až do jesene sa na poliach, lúkach, lesných čistinkách, ale i v obývaných zónach objavujú žlté hlavičky, ktoré hľadia smerom k slnku. Mnohí ich vnímajú ako burinu, čo súvisí s rýchlym rozmnožovaním byliny. Čoraz viac ľudí si však uvedomuje, že za nenápadným kvietkom sa ukrýva mocná rastlina, ktorú pokojne možno nazvať kráľovnou liečiviek. Pomáha pri desiatkach ochorení - fyzických aj psychických. Reč je o obyčajnej, a predsa takej neobyčajnej púpave. Jej účinky boli známe i našim predkom. Starí arabskí a indickí lekári predpisovali púpavové esencie pri problémoch so žlčníkom aj obličkami. Azda najväčší obdiv získala v 17. storočí, keď ju bylinkári odporúčali na každý neduh. A rastlinka skutočne zaberala. Počnúc prechladnutím či svrbením kože, končiac vredmi, hepatitídou, či dokonca zákernou rakovinou. O púpavách kolujú mnohé legendy späté s ich vznikom. Istá povrávka líči príbeh o mrzutom starcovi, ktorý našiel na konci dúhy divotvorné vrece plné zlata. Poklad si však chcel nechať iba pre seba. Počas púte domov mu vak prehryzla škodoradostná myš a keďže si to nevšimol, všetky dukáty mu postupne vykĺzli von. Doma s hrôzou zistil, že po zlate ani chýru, ani slychu, a tak sa poň vrátil. Mince však medzitým škriatkovia premenili na zlatisté kvety, aby sa z nich mohli tešiť a radosť všetci ľudia, nielen starý lakomec. Púpavy majú blahodarné účinky na zdravie človeka. Z byliniek sa konzumujú listy, kvety aj korene. Stonky jedlé nie sú, ale mlieko z nich sa hodí na odstránenie kožných bradavíc. Kvety zbierame od apríla do júla, listy od marca do októbra, korene zas od augusta do októbra. Liečivka obsahuje horčiny, tanín, éterický olej, živicu a vitamíny. Púpava osoží pri tráviacich ťažkostiach rôzneho druhu. Používa sa pri liečbe ochorení pankreasu, žlčníka aj pečene.

Strelec

Sedmokráska obyčajná – dezinfikuje a pôsobí protizápalovo

Kto by nemiloval tento drobný kvietok, ktorý zdobí nejeden vidiecky trávnik? Sedmokrásky zbožňujú tak dospelí, ako aj deti. Dospelí kvôli ich liečivým účinkom, naše ratolesti kvôli čarovnej energii, ktorá z kvietkov sála. Sedmokráska je nenáročná rastlina, ktorá sa nám na fixnom stanovišti bude objavovať ako pomyselný dar Matky Zeme každý rok. V slovenských regiónoch rastie len jediný druh sedmokrásky, tak je nezameniteľná s inými kvetmi. Nájsť ju možno na lúkach, v parkoch, no predovšetkým na domácich trávnikoch. Má krátky podzemok, z ktorého vyrastá nízka ružica listov. Stopka býva tesne nad zemou sfarbená do ružovkasta. Výška stopky závisí od okolitej zelene, niekedy sa ťahá až do pätnástich centimetrov, a to kvôli tomu, aby bola blízko k slnku. Sedmokráska je svetlomilná a má rada otvorené priestory. Kvietky sú biele, prípadne s ružovým lemom na koncoch okvetných lístkov. Kvitne od skorej jari do neskorej jesene. Niekedy vidíme jej "hlávky" vykúkať aj z tenkej vrstvy snehu. Zbierame okvetné lístky, celé kvety aj listy, a to celoročne počas postupného kvitnutia. Najúčinnejšia z pohľadu alternatívnej medicíny je však jar, keď obsahuje maximum účinných látok. Sedmokráska obsahuje saponíny a slizové látky, ktoré rozpúšťajú hlieny. Pôsobí dezinfekčne aj protizápalovo - a to nielen v ústnej dutine. Vyrobiť z nej možno kloktadlo. Vtedy ju kombinujeme so šalviou. Zvonka sa využíva vo forme obkladov a kúpeľov pri kožných problémoch a ťažšie sa hojacich ranách. Je cenená pri liečbe zápalových procesov, ktoré sa odohrávajú v močových cestách. Sedmokráska sa môže zužitkovať aj v kuchyni. Kvietkami – keďže sú jedlé – sa dajú ozvláštňovať šaláty.

Kozorožec

Pŕhľava dvojdomá – "krvo-budička" a pomyselná majsterka detoxu

Niektorými nenávidená, inými ospevovaná. Aj taká je pichľavá žihľava. Pŕhľava dvojdomá, ľudovo nazývaná žihľava, je neobyčajná burina, ktorá rastie viac-menej na celom svete. Spod zeme vykúka od jari do jesene a dorastá do výšky jedného metra. Má rada vlhké prostredie a nájsť ju možno na poliach, v lesoch, parkoch aj v neudržiavaných záhradách. Pŕhľava patrí do "tímu" liečiviek, ktoré majú široké využitie pri alternatívnej liečbe, varení aj v kozmetike, a preto by jej zásoba v domácnosti mala byť bezodná. V žihľave nájdeme kyselinu listovú, taníny, minerály i vitamíny. Bylina je bohatá na železo, čistí krv a zmierňuje prejavy akné, podporuje rast vlasov, má detoxikačné účinky, je močopudná a protizápalová. Uplatňuje sa pri infekciách močových ciest a pri liečbe prostaty. Podporuje tvorbu materského mlieka, zmäkčuje stolicu pri zápchach. Z pŕhľavy zbierame listy, najmä tie mladé. Disponujú najvyšším obsahom cenných látok. Po žihľavu chodíme do prírody ešte vtedy, kým nie je zakvitnutá. Z lístkov si varíme čaj, prípadne ich pridávame do kúpeľov. Žihľavové kúpele môžu byť nápomocné pri reumatických problémoch alebo dne. Pŕhľava sa dá zužitkovať aj v kuchyni. Mladé listy sa hodia do šalátov, slaných koláčov či neobvyklých nátierok. V bio-obchodoch dostať šťavu z čerstvých žihľavových listov. Je bohatá na vitamín C. Koreň zbierame skoro na jar alebo neskoro na jeseň. Starostlivo ho očistíme, vysušíme a uskladníme na ďalšiu prípravu. Koreň pŕhľavy je vynikajúcim pomocníkom pri prevencii a liečbe prostaty, a preto sa stal súčasťou početných čajových zmesí určených pre mužov.

Vodnár

Ruža šípová – vitamínová bomba

Pichľavý ker oplýva nevšednou liečivou silou. Hovorí sa, že každý dobrý bylinkár uzatvára takzvaný zberateľský rok "poľovaním" na šípky. Sú obľúbené predovšetkým pre vysoký obsah vitamínu C. Ruža šípová sa ľudovo nazýva aj divý šíp alebo psia ruža. Vysoký ker s pichľavými konárikmi nás – ľudí – teší dvakrát v roku. Počas kvitnutia mámi svojimi nežnými voňavými kvetmi a v jesenno-zimnej etape zas výživnými plodmi. Ruža má rada slnečné svahy, listnaté lesy a zatrávnené lúky. Je jednou z najcennejších bylín, ktoré idú na export. Vedia ju oceniť najmä v severských štátoch. Kvety zbierame počas júna alebo júla, plody zas v septembri či októbri. V ruži nájdeme éterické oleje, vitamíny, organické kyseliny, triesloviny, flavonoidy a karotenoidy. V 100 gramoch plodov sa nachádza približne 1200 miligramov "céčka". Je to viac než v citrusoch alebo v ospevovanom rakytníku. Liečivka povzbudzuje pri rekonvalescencii a zvyšuje odolnosť organizmu voči infekciám. V ruži sú obsiahnuté špeciálne antivírusové látky, ktoré pomáhajú pri liečbe chrípky alebo prechladnutia. Zmierňovať môže aj prejavy covidu. V alternatívnej medicíne sa uplatňujú najmä plody, no osobité čaro majú aj kvety. Sú ľahko opadavé, sfarbené do ružova. Lupienky používame ako čerstvú jedlú dekoráciu. Majú nezameniteľnú sladkastú chuť. Možno ich tiež sušiť, a to štandardným spôsobom, a vzápätí pridávať do čajových zmesí na podporu obranyschopnosti organizmu. K šípovým ružiam sa viaže aj zaujímavosť. V Anglicku boli šípky počas druhej svetovej vojny vyhlásené za kľúčové liečivo. Dobrovoľníci ich zbierali a vyrábali z neho sirup pre ranených a zoslabnutých jedincov.

Ryby

Repík lekársky – bylina zasvätená gréckej bohyni vojny

Repík v prírodnom prostredí neprehliadneme. Vďaka svojim žltým "šabliam" je ľahko postrehnuteľný okom. Trvalka dorastá do výšky približne 100 centimetrov. Dobre sa jej darí v polotieni. Nemá rada priame slnko. Pomerne rýchlo sa zakoreňuje, a preto nie je problém presadiť ju z voľnej prírody do záhrady. Stonka je obrastená kvetmi, ktoré pripomínajú divozel. Výnimočná je ich príjemná jablková vôňa. S repíkom sa možno stretnúť na viacerých kontinentoch – v Európe, Ázii i Amerike. Bylinka má aj svoj ľudový názov – a to boží bič. Zrejme preto, že ňou možno "vybičovať" množstvo zdravotných patálií. V liečivke sa nachádzajú bielkoviny, éterické oleje, triesloviny, vitamín C a vitamíny skupiny B. Bylina má hojivé a dezinfekčné účinky, upokojuje celú tráviacu sústavu - žalúdok, žlčník aj pečeň. Repík sa údajne podáva pri cirhóze pečene. Zlepšuje zažívanie, zmierňuje hnačky rôzneho pôvodu. Podporuje vylučovanie žlče a chuť do jedla. Hojí zvnútra i zvonku. Pri použití zvonka zmierňuje príznaky kožných ochorení. Je vynikajúcou bylinou na preťažené hlasivky a rovnako aj pri zápale ďasien alebo mandlí. Obklad z nej prikladáme na rany, pooperačné jazvy, odreniny a na zapálenú pokožku. Ak máme unavené oči, trebárs z práce pri počítači alebo po prehýrenej noci, prvou pomocou je blahodarný obklad z repíka. Listy s kvetmi zbierame od júna do augusta. Spracovanie a sušenie by malo byť bez zbytočného odkladu, lebo stonka rýchlo tvrdne. Sušený repík uskladňujeme v suchu a v tme. Zaujímavosťou je, že v Grécku bola bylina zasvätená bohyni vojny a vyrábali sa z nej hojivé masti pre zranených vojakov.